Unesení

Autor: Marek Tocimák | 12.2.2011 o 16:38 | (upravené 12.2.2011 o 17:04) Karma článku: 3,57 | Prečítané:  424x

„Občas sme spolu hrali takú hru. Hru, ktorú sme volali ´Čo je za oblohou...´ Predstavovali sme si temnotu, alebo oslepujúce svetlo, alebo ešte niečo iné, čo sme nevedeli pomenovať. To ale samozrejme bola len hra. Za oblohou nič nie je, obloha proste je. Rozprestiera sa ďalej a ďalej a my pod ňou hráme všetky svoje hry.“

 

Píše sa rok 2009 a zobudil som sa do krásneho rána. Nachádzal som sa v Dallase a bol som na návšteve môjho priateľa, ktorý tu žije viac ako 10 rokov. Kedže on odišiel na služobnú cestu, zveril mi jeho byť do opatery. Moje kroky ma zavedli do kuchyne, kde som si urobil čaj, sadol si a čítal noviny. Ako som tak listoval, na poslednej strane bola menšia titulka, že sa dnes koná v jednom podniku konferencia, ktorá bude o nás ľudoch a vesmírnom programe. Kedže od mala má takéto témy zaujímali, neváhal som a zavolal na číslo, ktoré tam bolo.

 

„Dobrý deň, pri telefóne Chris Van. Práve som si prečítal o Vašej konferencií a rád by som sa informoval, či sú ešte nejaké voľné miesta.“ Hlas na druhej strane telefónu bol veľmi stručný.

-„Pán Chris, náhody neexistujú. Už len to, že ste vytočili naše číslo zvedčí o tom, čo sa deje vo vašom vnútri. Budeme sa tešiť ak prídete.“

 

V podstate som sa ani nedozvedel ako sa volá osoba s ktorou som volal, ale na tom veľmi nezáleželo. Napísal som si čas a adresu tej konferencie. Každý jeden z nás dostal už pri narodený navigačný systém, ktorý nás vedie vždy tým správnym krokom. Niekto tomu vraví aj intuícia. Ja som jej vždy veril a nikdy ma nesklamala. Cítil som, že ak na tu konferenciu pôjdem, dozviem sa v podstate niečo, čomu sa venujem celý svoj čas. Dozviem sa aj nové informácie, ktoré sú pred verejnosťou utajované. Vždy som sa pýtal samého seba, prečo? Prečo nemôžme zdieľať rovnaké informácie všetci?

 

Ako som tak sedel v kuchyni, zrazu niekto klopal na dvere. Otvoril som ich a uvidel v nich nejakého pána.

 

-„Vy ste Chris?“ – opýtal sa muž v tmavom obleku a milým úsmevom.

-„Áno, som to ja a vy ste…

-„Ja som John. Som váš nový sused a chcel by som sa opýtať, že či by ste mi dnes nepostrážili môjho kocúra, pretože ja dnes idem na jedno dôležité stretnutie.

 

No ak by som na dnes nemal nič, tak by som to kľudne urobil (hovoril som si v duchu)

-„Prepáčte mi John, ale na dnes mám už tiež niečo. Veľmi rád by som to pre vás urobil.“

 

Poďakoval mi za ochotu a pobral sa preč.

 

Na hodinkách bolo 16:25 a konferencia sa konala o 17:00. Pomaly som sa vybral pešo, pretože to bolo od bydliska mojho priateľa len pol hodinky cesty. Ako som sa tak blížil k miestu, kde sa to všetko malo odohrať, videl som veľký počet stojacích ľudí vonku. Vedel som, že to bude dobrodružstvo, ktoré zanechá stopu na mojej duši.

 

Pred halou som uvidel veľké množstvo stoliček. Všimol som si akí ľudia sa toho zúčastnia. Nezáleželo na farby pleti,pohlaví či veku. Každý prišiel pre ten istý dôvod „dozvedieť sa pravdu.“

 

Ako som sa tak usadil, blížila sa ku mne tvár mojím očiam už po dnešku dobre známa.

-„Chris, takže ste mi neklamali.

-„Vidíte sám John. A kde ste dali svojho kocúra?“

-„Nakonec ku mne prišla mama. Tak čo, tešíte sa? Musím vám povedať, že toto je už moja 12 prednáška. Nikdy sa nedozviete nič nové. Len si spomeniete na to, že to viete.“

 

Zhasli sa svetlá a vtedy sa predomnou zatvoril celý svet. Opäť som lietal nikde mimo. Každé slovo, ktoré bolo povedané bolo pravdivé a rezonovalo to s každým na okolo.

 

Prednáška trvalá 4 hodiny. Bol to okamih, na ktorý nikdy nezabudnem. Dnes keď sa píše rok 2011 a čítam svoj denník teším na zmenu ktorá príde.

 

Čo bolo na tej konferencií? V pár bodoch to zhrniem.

 

Naša Zem je dutá.

Sú tam mestá a ľudia. Prevažne civilizácie z Lemúrie a Atlantídy.

Od počiatku sme spolupracovali s inými rasami.

Do roku 2015 príde verejné odhalenie mimozemského života.

Momentálne sa nachádza na našej planéte 12 mimozemských rás.

Homo Sapiens sapiens je umelo vytvorená rasa.

Pod každým oceánom sa nachádzajú základne.

Naš Mesiac je umelá loď a na odvrátenej strane sú mestá a iné veci.

Na každej planéte je život.

Rok 2012 neznamená koniec sveta. Sú to bludy a klamstvá, ale existuju technológie, ktoré sa budú snažíť niečo urobiť. Hovorí sa tomu: Oklamanie mysle. Rokom 2012 končí 26 tisíc ročný cyklus a postupne sa presunieme do 5-dimenzie.

Teraz sme v 3.dimenzií.

 

Želaj si to, stále a vždy.

 

PS: Kto má otvorenú myseľ a má  záujem si o takých témach písať, či sa dozvedieť ešte niečo. Mám IcQ, alebo email. Alebo ak má niekto podobné informácie, uvítam. Každý je vítaný, kto cíti, že všetko je nejak inak ako sa mu hovorí či už v knihách, alebo TV...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?