Atmosferická Neha

Autor: Marek Tocimák | 15.7.2012 o 16:29 | (upravené 15.7.2012 o 16:37) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  192x

Vrátený v čase sledujúc horiacu pláž, ktorá je naplnená slnečnými lúčmi. Moje stopy ma nikdy neprezdradia, klesám k zemi, zatváram oči a na moje nohy usadá vlážnosť piesku. Poctený cítiť vánok farieb a zvukov celého sveta v jeden okamih prináša spojenie vlastnej existencie. Som všetkým a zároveň ničím.

Som pripravený, otváram opäť oči, ktoré horia v jednom ohni a spontánne – bez myšlienkovito sa vydávam na cestu za dobrodružstvom. Môj pohyb nijak nevyrušil motýle, ktoré obklopili západné pobrežie, je to symbióza bez konca času. S možnosťou zamyslieť sa, čo je to dotyk, ktorý sa nevyjadruje slovami, vyjadruje sa vlastným vedomím. Som neviditeľný, ako vlna, ktorá mizne v piesku. Západ slnka naznačuje, že prvé hviezdy ma dovedú za niečím, čo poznám, neviem to však opísať. Chce to naladenie sa na voľbu, pre ktorú sa rozhodnem pokračovať ďalej. Ľudia menia svoju podobu, ale nie charakter a preto je ľahké rozpoznať koho stretávam. Niečo ma však volá za niečim väčším, niečím, čo už dávno poznám. Tlkot srdca zastavil všetky okamihy a ostal len jeden obraz. Skúmam to zo všetkých strán a pohľadov. Ako to, že sa môžem pohybovať s predstavou myšlienky? Všetko sa vyjasnilo a prvé hviezdy, ktoré ma sledovali a viedli ma domov, sa strácajú. Ležím uprostred oceánu, môj pohľad sa vlní a ja viem, že môžem ísť, len ak tomu uverím. 
Prelet čajok symbolizuje mier, ktorý je citeľný nad všetkým, čo si len predstavím. Dvíham sa k oblohe a mením svoju podobu. Nikdy nerozpoznáš moju tvár, budeš ju cítiť. Je to ten pocit, pre ktorý sme naše spomienky uchovali tak hlboko v priestore. Vidíš, ako sa rozprestiera? Vznášam sa na jednom mieste a myslím, že po búrke sa vyjasníš. Uvidím ťa v diaľke, budem ťa volať Nekonečná Silueta. Tvoj tieň ma omračí, ale aj tak nezatvorím svoje oči, budú ako zrkadlo. Čo uvidíš ty, uvidím ja. Všetci sme len jeden spoločný odraz toho istého okamihu, pre ktorý sa oplatí poriadne sa nadýchnuť. Nepočítať sekundy, nemá to koniec. Veríš tomu? 

Neviditeľnosť toho, čím je to všetko také, aké je, je záhadné. Môžem sa unášať na palmovom liste a spoznávať vesmír. Zažívať len to, čo si vyberiem, aby moje srdce tancovalo, je ľahkosť akou je vytvorená púšť. 
Táto scenéria mi ponúka sa z jedného miesta pozerať na vzdialené svety a reality. Pozorujem východ slnka, ale aj búrku, ktorá je len mostom medzi láskou a strachom.

Vytesané v čase, si to nechávam pre seba, pretože sa vždy vrátim. Ten okamih, kedy sa všetko v srdci spojí v jedno bude znamenať, že zmysel neexistuje, pokiaľ ho neprebudíš.

Želaj si to, stále a vždy

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?