Chlapec menom Scot, žil do svojích osmenástich narodenín zo svojím „otcom“ ako ho nazýval, pretože ako som už spomínal, rodičia ho opustili, keď mal 12 rokov. Čo „osud“ nechcel jeho „otec“ ho takisto opustil tesne po jeho narodeninách. V malej chatrči, ktorá bola útulná pre oboch zrazu Scot cítil, že je osamelý a sám. Kládol si otázky a nevdel si vysvetliť, prečo sa mu všetko rúca už od mala. „Preco je život tak nespravodlivý?“ – bola najčastejšia otázka mladého chlapca. Raz v noci keď sa prebudil zo spánku ho len tak z ničoho nič napadlo, že ak môžu byť iní šťastní a prežívať svoj život ako radostné dielo, tak to dokáže aj on. Hneď ako sa nasledujúci deň ukázali prvé lúče, ktoré ho šteklili cez okno do tváre sa prebudil a vydal sa na cestu za svojím snom. Na svoju cestu si Scot zobral okrem oblečenia, ktoré mal na sebe aj dve veľmi doležité dari. Svoj sen a srdce, ktoré volalo po tom aby uskutočnil to, čo chce. Po pár krokoch, ktoré urobil sa jeho chatrč vzdiaľovala. Keď sa otočil, videl tam všetko čo prežil. Ako sa tak díval na miesto, ktoré ho vychovalo v duchu sa mu prehral film v ktorom mu „otec“ stále vravel: „Scot, si dobrý chlapec a prezradím ti niečo. Kedysi som bol známy maliar. Poznali ma za oceánmi, kde sa leje to najdrahšie víno. Vedeli o mne a písali o mne tam, kde si podávajú ruky tí najúspešnejší, ktorí idú za svojím snom. Asi si kladieš otázku, prečo som skončil takto. No drahý syn môj, pochopil som to až neskôr. Teraz už viem, prečo som patril medzi najlepších a prečo som skončil takto. To, v čo veríš určuje tvôj osud. Never, ak ti niekto bude vravieť, že niečo nezvládneš, či dokonca na niečo nemáš. Len ty sám vieš, čo chceš a čo mať môžeš. Dokážeš vytvoriť,mať a vlastniť všetko, čo si vie tvoja myseľ predstaviť. Máš obrovský dar. Je v tebe a v každom. Ak si myslíš, že dokážeš chodiť po vode, tak to dokážeš“! – „Otec môj, ale prečo si skončil potom takto?“ –
„Pretože som si prestal veriť. Premohli ma myšlienky strachu, že raz môžem skončiť takto. A pozri kde som.“ Preto Scot, nikdy sa nevzdávaj. Len jediná osoba určuje tvoj život, si to TY. Ako náhle si žačneš sťažovať, preberá za teba tvoj život niekto iný. Počuješ ma“?
Zrazu sa v duchu vytratili farby aj zvuk mojích spomienok a ja som vykročil za tým čo mu som veril. Veril som, že celý šíri svet volá po mne. Túžil som sa stať hercom. Aby som nezabudol, hneď na to, ako sa mi v duchu vytratil moj rozhovor s „otcom“ som z vrecka vytiahol papier a pero. Napísal som si tam „Som najlepší a najúspešnejší herec a nikdy sa nevzdávam.“ Predstavil som si v duchu ako hrám vo filme, ako preberám ocenenia za najlepšieho herca na svete. V tom momente mi po tele prešli zimomriavky akoby som to skutočne prežil. Odložil som papierik s perom späť do vrecka a vravel si v duchu „verím si!“ Keď som vyšiel z poľnej cesty dostal som sa na hlavný ťah. Všimol som si veľkú tabuľu, ktorá ukazovala mesto San Diego 97míľ. Kedˇže som sa vydal na cestu bez peňazí, ale s odhodlaním žiť život podľa tej najkrajšej predstavy, bolo mi jedno za ako dlho sa tam dostanem. Po pár metroch mi zastavil veľký nákladiak, ktorý šoféroval starší pán. Mal namierené s nákladom práve do San Diega. Bol veľmi milý. Ponúkol mi svoju desiatu, ktorú mu pripravila jeho žena. Poďakoval som a samozrejme ani neodmietol, pretože som bol veľmi hladný a smädný. Pred vstupom do mesta bol veľký „fast food.“ Tento pán, si bol niečo kúpiť a samozrejme kúpil aj mne.
Aby som posunul príbeh mladého Scota troška ďalej, tak počas cesty Scot vyrozprával svoj životný príbeh milému kamionistovi, ktorý mu prezradil, že jeho syn je režisér a že práve hľadá mladé talenty. Scot sa spoznal s režisérom a ukázal mu, čo v ňom je. Za pár mesiacov dostal hlavnú úlohu v miestnom divadle. Odkedy tam Scot hral, dostalo to nový náboj. Ľudia mu tlieskali a cítil sa výnimočne. Za nejaký čas sa o ňom písalo v miestných novinách a všimol si to známy režisér v Los Angeles. Zistil si, kedy má divadlo predstavenie a vydal sa pozrieť si mladého a nádejného herca na vlastné oči. Tento známy režisér prišiel práve na predstavenie v ktorom nielenže hral Scot hlavnú úlohu, ale dokonca napísal hru, ktorá niesla názov „Život je fantastický.“ Po dohre tejto hry celé divadlo tlieskalo a bolo v ošiali.
Dnes je Scot známy, stretáva sa s tými najlepšími a vychutnáva si život podľa toho, ako si ho vytvoril. Ešte dnes ma ten malý papierik na ktorom je napísane to, čo napísal pred mnohými rokmi. Keď sa ho novinári a ľudia pýtajú, že čo by chcel odkázať ľudom, ktorý majú sen, ale nevedia ako na to, odpovedá: „Neexistuje nič, čo by sa nedalo. Ak sa niekto cíti ako obeť, tak len preto, že si to pritiahla do života. Ak ste uväznení v tom, čo si o vás myslia druhí, tak len preto, lebo sa hanbite za seba. Ušľapte strach a robte to, čo Vás baví. Neexistuje správny čas.
Ste BOHOVIA. Tak vytvorte to, čo chcete, HNEĎ!“
Želaj si to, stále a vždy.
