Za Oblohou

Autor: Marek Tocimák | 9.2.2011 o 14:36 | (upravené 9.2.2011 o 14:47) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  192x

V zrkadle sa objavila prasklina,

odkrýva nové miesta.
Je to očarujúce a ťaha
tvoje srdce niekam ďaleko.
Je v tom dar,
ako rieka, ktorá nemá hraníc.
Vlievaš sa do nových možností,
cítiš svoju silu
a búraš staré hradby.
V pozadi počuješ svoj hlas,
sú to spomienky alebo sen?
Môžeš takmer všetko,
len ak tomu uveríš.
Scenéria nemá konca,
nič v tomto bode nie je
pevné.
Tvoje telo je napnuté
ako struna,
vyhrávaš podľa pocitov.
Ako sa cítiš?
Otváraš oči a prasklina
sa zmenšuje.
Snívaj, len snívaj...

Želaj si to, stále a vždy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?