Za Oblohou

Autor: Marek Tocimák | 9.2.2011 o 14:36 | (upravené 9.2.2011 o 14:47) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  199x

V zrkadle sa objavila prasklina,

odkrýva nové miesta.
Je to očarujúce a ťaha
tvoje srdce niekam ďaleko.
Je v tom dar,
ako rieka, ktorá nemá hraníc.
Vlievaš sa do nových možností,
cítiš svoju silu
a búraš staré hradby.
V pozadi počuješ svoj hlas,
sú to spomienky alebo sen?
Môžeš takmer všetko,
len ak tomu uveríš.
Scenéria nemá konca,
nič v tomto bode nie je
pevné.
Tvoje telo je napnuté
ako struna,
vyhrávaš podľa pocitov.
Ako sa cítiš?
Otváraš oči a prasklina
sa zmenšuje.
Snívaj, len snívaj...

Želaj si to, stále a vždy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Mária Terézia nechcela, aby sa Gemer vyľudnil. Pomohli čerešne

Nemajú nič, čo si nedopestujú. Život na lazoch je zložitý.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.


Už ste čítali?