Nekonečnosť

Autor: Marek Tocimák | 10.2.2011 o 13:29 | (upravené 10.2.2011 o 13:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  239x

Až tvoja loď pripláva do stredu mora,

a hladina sa bude dvíhať,
myslíš, že budeš bližšie k hviezdám?
Tvoj duch bude unesený k mesačnému
povrchu, ale kde sú hviezdy?
Opieráš sa pohľadom o kométy
a ďaleký svet,
cítiš sa ešte nažive?
Unesený na vysnené miesto,
tvoje dlane však zdobí
len prach.
Niekde v diaľke počuť
zvuk z klavíra a ten ťa
zasiahne.
Tvoj rytmus srdca sa zladil,
do skladby z diaľky.
Už tu nie je smútok,
niečo ťa unáša.
Ty sa vznášaš,
cítiš, že si väčší ako
celý priestor.
Na mori sa plaví loď,
duch doby sa nezmenil,
len pohľad na svet áno.
Frekvencia tvojho tela,
sa zmenila,
čo ešte možem dosiahnúť?
Nikto ťa nevidí,
opustil si Zem.
Odkaz, ktorý si nechal na
pláži zmilo more.
No na skalistom brehu
kde sa zrazia príbehy,
výjde všetko na povrh.
Si dokonalá bytosť,
nikdy na to nezabudni.

Želaj si to, stále a vždy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?