Apokalypsa (Minulé životy...)

Autor: Marek Tocimák | 23.5.2011 o 13:46 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  227x

Vytvorené z mesačných lúčov,

sa moje telo stráca
v hlbokom mori.
Ponorený v priestore,
kde myseľ stráca plán.
Obloha plná hviezd
sa vzdiaľuje
mojmu pohľadu,
som minulý život.
Moje túžby,
sú skryté hlboko
v spomienkách.
Uložený na dne,
prechádzam snom,
odkrýva sa svetlo.
Tajomné postavy,
vynorené z piesku
vytvorili tieň
dávnych predkov.
Je to cesta,
za novým dobrodružstvom.
Niečo ma volá
mením farbu,
vibrácie lásky
sú znamenie.
Moj pohľad,
je zaliatý slnečnými
lúčmi.
Unášaný na nové miesta
je to len cyklus,
vlná,
ktorá sa vždý vráti.


Želaj si to, stále a vždy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?