Halucinácie

Autor: Marek Tocimák | 11.8.2011 o 0:32 | (upravené 11.8.2011 o 0:42) Karma článku: 6,30 | Prečítané:  313x

Ja stúpal som vysoko

k modrej oblohe,
nechal sa unášať vánkom
strieborných krídel
a letel k vziadelným hviezdam.
V korune oblakov
zhodil som putá
a dotýkal sa lúčov slnka.
Odraz mojích spomienok
zanechal som na mori,
ako pripomienku,
že sa vrátim.
Zaživa pochované,
srdce moje na púšti nechávam.
Posledný lúč slnka
moje
slzy prebúdza,
som na kolenách.
V očiach
vidim odlesk,
snívam.
Vzdialený hlas volá
moju dušu,
prosím o pomoc,
ešte raz začať
a nebyť pripravený.
Vlastný tieň ma obíjma,
šepká mi,
že život sa
vždy vráti.

Želaj si to, stále a vždy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?