Halucinácie

Autor: Marek Tocimák | 11.8.2011 o 0:32 | (upravené 11.8.2011 o 0:42) Karma článku: 6,30 | Prečítané:  327x

Ja stúpal som vysoko

k modrej oblohe,
nechal sa unášať vánkom
strieborných krídel
a letel k vziadelným hviezdam.
V korune oblakov
zhodil som putá
a dotýkal sa lúčov slnka.
Odraz mojích spomienok
zanechal som na mori,
ako pripomienku,
že sa vrátim.
Zaživa pochované,
srdce moje na púšti nechávam.
Posledný lúč slnka
moje
slzy prebúdza,
som na kolenách.
V očiach
vidim odlesk,
snívam.
Vzdialený hlas volá
moju dušu,
prosím o pomoc,
ešte raz začať
a nebyť pripravený.
Vlastný tieň ma obíjma,
šepká mi,
že život sa
vždy vráti.

Želaj si to, stále a vždy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Povedať, že Fico III a Mečiar III už sú jedna k jednej, sa ešte nedá, ale synchronizovaná akcia proti Kiskovi je porovnateľná iba a len s únosom mladého Kováča.


Už ste čítali?