Nekonečné Vedomie

Autor: Marek Tocimák | 4.3.2012 o 20:10 | (upravené 5.3.2012 o 7:27) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  275x

Vznášal sa priestorom,

v dráhe letu mával slzami
delfína.
Plietol dúhu srdcom
ako odkaz,
že sme nekoneční.
Ako oceán obíjmal
pláže hviezd.
Vstúpil do mesačných očí
s iskrou nádeje
písal do piesku
víziu lásky.
Pri pohľade
na vánok
vzdialených galaxií,
cítil most
dotknutých
duší.
Strácal sa v
hlbokom oceáne,
a
nárazom na skalistý
útes,
let motýľov
unieslo na krídlach
kvapky jeho odkazu,
že sme nesmrteľní.

Želaj si to, stále a vždy.

 

...Sme nekoneční. Sme nekonečné vedomie. Sme nesmrteľní. Nie sme fyzické telo...

Cítiš  ranné hviezdy, ktoré letia v rytme tvojho volania? Ležíš len tak a pozeráš sa do očí?
Dotýkaš sa nočnej oblohy?
Taký je život, udržať ho v jednoduchosti.
Sme sila, ktorá je v každom.
Naveky Vekou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Mária Terézia nechcela, aby sa Gemer vyľudnil. Pomohli čerešne

Nemajú nič, čo si nedopestujú. Život na lazoch je zložitý.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.


Už ste čítali?