Nekonečné Vedomie

Autor: Marek Tocimák | 4.3.2012 o 20:10 | (upravené 5.3.2012 o 7:27) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  256x

Vznášal sa priestorom,

v dráhe letu mával slzami
delfína.
Plietol dúhu srdcom
ako odkaz,
že sme nekoneční.
Ako oceán obíjmal
pláže hviezd.
Vstúpil do mesačných očí
s iskrou nádeje
písal do piesku
víziu lásky.
Pri pohľade
na vánok
vzdialených galaxií,
cítil most
dotknutých
duší.
Strácal sa v
hlbokom oceáne,
a
nárazom na skalistý
útes,
let motýľov
unieslo na krídlach
kvapky jeho odkazu,
že sme nesmrteľní.

Želaj si to, stále a vždy.

 

...Sme nekoneční. Sme nekonečné vedomie. Sme nesmrteľní. Nie sme fyzické telo...

Cítiš  ranné hviezdy, ktoré letia v rytme tvojho volania? Ležíš len tak a pozeráš sa do očí?
Dotýkaš sa nočnej oblohy?
Taký je život, udržať ho v jednoduchosti.
Sme sila, ktorá je v každom.
Naveky Vekou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?