Intueri

Autor: Marek Tocimák | 26.8.2012 o 15:45 | (upravené 26.8.2012 o 15:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  157x

Vezmeš ma na cestu? Tam, kde zvýrený hviezdny prach usadá do vzdialených polí? Každý pohyb je zaznamenaný. Spomalené zábery tvoja myseľ spracuváva, ohýbaš čas. Nad horizontom sa zdvíha purpurové mesto. Každý príbeh ma cenu. Veríš, že sme nekoneční?

Bola to vízia, alebo spomienka, ktorá ma volala. Tie oči v čiernom priestore nikdy nezaspia. Túžobne ma volajú. Je to pohľad, ako ďalšia výzva. Šíri sa to ako plameň, ktorý nemá konca. Zarezáva sa. Premenená na mačku, ukazuje tajomstvá. Tie gestá sú tak tajomné. Zvieraný vysoko na nebi vidím púšť. Vlny piesku stúpajú k hraniciam, ktoré nikdy neexistovali. Prepáč, takto to nikdy byť nemalo. Neviditeľný svet ma svoje plány. Je to vodopád bez rieky a steká k pobrežiu. Tancujúce tieňe nad hlavami miznúce v pozadí Veľkého Voza zastavujú tento úsek.

Nasledujem svoje stopy v mesačnom svetle.  Vibrácie, počujete ma? Padám na kolená. Niečo sa blíži. Je to žiarivé. Na moje telo dopadá mrazivý chlad. Všetko ma svoj vlastný jedinečný tvar. Napnutý ako pavučina, ostávam nehybne stáť. Moje telo sa chveje. Obloha sa hýbe. Je to očakávaný príchod.

Strácam sa v hlbokom priestore. Všetko je tak farebné. Je to jazda na Saturnových prstencoch. Vytvorené z farby,zvuku a svetla sa moje telo vnára do kozmických vĺn. Je to oceán bez dna. Za mojím chrbtom mi sprievod motýlich vzducholodí šepká myšlienkou dotyku, že život túži po živote.

Lietajúce medúzy stracajúce sa vo vysokej tráve ovlažujú stromy, ktoré rastú vysoko k nebu a detský smiech pletie pestrofarebnú dúhu nad novým dňom.

Všetko je spojené so všetkým. Žiadna stopa nie je vymazaná a cestu, ktorú som poznal mám naveky vekou v sebe.

 

Želaj si to, stále a vždy

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?