Vizionár

Autor: Marek Tocimák | 11.1.2013 o 12:23 | (upravené 11.1.2013 o 12:38) Karma článku: 2,96 | Prečítané:  590x

Letím,

ozveny, možem vás chytiť?
Vlna v čase,
ležím tvárou k oblohe
ako oslepujúce
svetlo.
Vznášajúce sa
farby na oblohe,
tiene,
ktoré
nikdy nedopadnú.
Záblesk nad horizontom,
obloha práska.
Odtisk mojej dlane,
čiary života
rozvlnili
nové vlákna.
Mal som pocit,
že je to
ako
plameň, ktorý
žiari v
čase.
Bol som bližšie,
dotýkam sa
a
tvorím.

...Nehovor mi, že obloha je hranicou, keď sú na mesiaci ľudské stopy...

Želaj si to, stále a vždy

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?